Za oponou ZAŽI VIR

  Melón sa nekupoval autor: Miriam Kelečić  2026  Dnes človek vezme melón.       Prečíta etiketu.     Pozrie krajinu pôvodu. Zaplatí. Hotovo. Kedysi? To bola veda. Nono zobral melón do ruky. Pokrútil ním. Poťukal. Priložil ucho. Akoby čakal, že mu niečo povie. Potom sa usmial. "Tento je." Nikto nevedel podľa čoho. Ale vždy mal pravdu. A keď sme sa opýtali: "A ako to vieš?" Odpovedal iba: "Počuješ to?"     Nie. Nepočuli sme. Ale melón bol vždy sladký. Tak sme sa prestali pýtať.

  Večery pred domom autor: Miriam Kelečić  2026  Nebolo treba wellness. Ani televízor. Ani mobil. Stačilo pár plastových stoličiek. Stôl. Nakrájaný melón. Trochu syra. Pohár vína. Cikády. A ľudia. Rozprávalo sa o všetkom. O počasí. O rybách. O deťoch. O futbale. O tom, kto sa komu oženil. A niekedy sa nerozprávalo vôbec. Len sa sedelo. Pozeralo na more. A počúvalo ticho. To ticho, ktoré dnes hľadáme na dovolenkách za stovky eur. A kedysi bolo úplne zadarmo.  

  Nono verzus GPS autor: Miriam Kelečić  2026  Navigácia zahlásila: "Po 200 metroch odbočte doprava." Nono povedal: "Vypni to." "Prečo?" "Lebo nevie." Navigácia chcela ísť cez tri kruhové objazdy. Nono zabočil do úzkej uličky medzi kamennými domami. "Tu?" "Tu." "Ale navigácia..." "Navigácia tu nikdy nežila." Po piatich minútach sme boli na mieste. GPS ešte stále prepočítavala trasu. Nono sa len usmial. "Keď nevieš cestu, drž sa mora." A vieš čo? Nikdy sme sa nestratili.

  Nono a gril autor: Miriam Kelečić  2026  Existujú dve veci, do ktorých sa v Dalmácii nikdy nemiešaš. Do rodinných sporov. A do toho, ako nono griluje rybu. Turisti majú teplomery, kuchárske kliešte, časovače a na YouTube si pustia video "Ako pripraviť perfektnú rybu za 12 minút". Nono má iba jedny staré kliešte, rozpálené uhlíky a pohľad, ktorý hovorí: "Keď sa ešte ty učíš chodiť, ja už som obracal orady." Najväčší hriech? Opýtať sa ho: "Nemal by si ju už otočiť?" V tej chvíli sa zastaví celý svet. Nono sa na teba pozrie, položí kliešte a pokojne povie: "Ryba nie je palacinka." A tým je debata ukončená. Ryba sa obracia raz. Presne raz. Nie preto, že to píše v kuchárke. Ale preto, že tak to robil jeho otec. Aj dedo jeho otca. A keď sa ryba podáva na stôl, všetci mlčia. Nie preto, že by nemali čo povedať. Ale preto, že ústa sú plné. A to je najväčšia pochvala každého dalmatínskeho grilmajstra.

  📻 Rádio tvrdilo jedno. Nonino koleno druhé. A v Dalmácii sa vždy viac verilo kolenu. (Inšpirované krásnym textom autora Dragana Petrića.) Môj nono počúval každé ráno predpoveď počasia v rádiu. Sedel pri káve s takou vážnosťou, s akou niektorí ľudia počúvajú pápeža z balkóna vo Vatikáne. Moja nona zatiaľ sedela oproti nemu a viedla vlastný hydrometeorologický ústav. Taký, na ktorý by boli krátki aj všetci meteorológovia sveta. Keď sa mačky lízali proti srsti – jugo . Keď lastovičky lietali nízko nad morom – dážď. Keď ju začala svrbieť jazva po slepom čreve – zmena počasia. "Do dvoch dní, najneskôr troch." Ale keď ju pichlo v ľavom kolene... Tak tam sa končili všetky diskusie. Ľavé koleno bolo nonin radar. A ľavé koleno znamenalo jediné... NEVERA. Každé ráno sa tak pri stole odohrával súboj dvoch inštitúcií. Rádio zahlásilo: "Na Jadrane prevažne jasno, vietor slabý až mierny..." A nona len mávla rukou: "Ale prosím ťa... čo oni vedia!" Jedného horúceho júl...

🐚 Lakirka  skrytý poklad Jadranu, ktorý väčšina turistov ani nepozná Keď sa prechádzate po plážach ostrova Vir alebo kdekoľvek pozdĺž dalmatínskeho pobrežia, možno si ani neuvedomíte, že pod vrstvou piesku sa ukrýva jedna z najväčších gastronomických lahôdok Jadranského mora. Reč je o mušli, ktorú miestni rybári často nazývajú lakirka . V rôznych častiach Chorvátska sa môžete stretnúť aj s názvami prnjavica , brbavica alebo inými miestnymi pomenovaniami. Práve preto vzniká medzi turistami často zmätok, pretože názov sa môže meniť podľa regiónu či dokonca podľa rybárskej rodiny. Jedno je však isté – ide o mušľu, ktorá patrí medzi najcennejšie a najvyhľadávanejšie morské plody Jadranu. 🌊 Kde žije lakirka? Lakirka sa ukrýva v čistom piesčitom dne Jadranského mora. Na rozdiel od známych čiernych mušlí – dagní, ktoré vidíme prichytené na skalách alebo v chovoch, lakirka trávi väčšinu života schovaná pod pieskom. Dokáže sa zahrabať niekoľko centimetrov pod povrch a práve preto ju nie ...

 „tragikomédia z cestovného ruchu“ 🎭✈️ …keď začne pracovať fantázia. Vy už asi viete, že ja rada píšem. 😅 A niekedy mi úplne stačí pár emailov, trochu chaosu a môj mozog si okamžite začne točiť vlastný film. Zvyčajne mávam najväčší pracovný záhul v pondelok… ale vyzerá to tak, že k nemu najnovšie pribudol aj piatok. 😂 A tak mi popri inom pracovnom chaose začali pristávať emaily od našej výherkyne z tomboly. Jedna otázka. Druhá otázka. Tretia komplikácia. Štvrtý logistický level. A ja, aby som aspoň na chvíľu vytesnila svoj aktuálny pracovný chaos, som pri čítaní korešpondencie zapla fantáziu… …a zrazu bol na svete príbeh. 😄 Príbeh plný cestovateľskej logistiky, katastrofických scenárov, dovolenkového adrenalínu, troch detí, kufrov, nočných príletov, možného prespania v Zadare a paniky okolo dokladov. A nie — v žiadnom prípade to nepíšem v zlom. ❤️ Práve naopak. Len takto nejako vyzerá život v cestovnom ruchu už viac než 20 rokov. A verte mi… niektoré príbehy by nevymyslel ani N...

Život s Belmondom 1. diel Existujú muži. A potom existuje Željko . A keď Željko príde medzi hostí, prestáva byť Željko. Stáva sa legendou. Stáva sa… Belmondom . Terasa, teplo a pravda, ktorá visí von Raz sme mali na terase hostí. Také to klasické letné popoludnie – slnko pečie, víno tečie, ženy upravené, muži predstierajú noblesu. A Belmondo? Belmondo si ide svoje. Plavky, ktoré by sme slušne nazvali „optimistické“. Realita však kričala: „o číslo menšie minimálne tri sezóny dozadu.“ Keď teplo dosiahlo úroveň „aj myšlienky sa potia“, rozhodol sa osprchovať. Nič podozrivé. Zatiaľ. Lenže… keď sa vrátil. Zastavil sa na schodoch, úplne pokojne: „Podáš mi uterák?“ A ja pozerám. A nepozerám na oči. Lebo… to, čo nemalo byť vidieť, bolo vidieť. A ešte aj sebavedomo. Tie baby? Červené jak paradajky v auguste. Ja, v snahe zachrániť aspoň posledné zvyšky civilizácie, mu hovorím po chorvátsky: „Naprav si… lebo ti to visí von.“ A Belmondo, bez mihnutia oka: „No a čo? Veď aj ...

  Mýty a fakty o Dalmatíncoch: Prečo tu všetko funguje „polako“  ZO ŽIVOTA V CHORVÁTSKU Francúzi majú svoje legendárne „joie de vivre“ – radosť zo života. Taliani zase preslávili svet filozofiou „dolce vita“ – sladký život. A keď prídete do Dalmácie, rýchlo pochopíte, že tu sa tieto dve filozofie akosi prirodzene spojili do jednej. Radosť zo života a umenie vychutnávať si každú chvíľu tu cítiť takmer na každom kroku. V kaviarňach plných ľudí, pri dlhých obedoch s priateľmi, pri pohári vína pod olivovníkom alebo pri večerných rozhovoroch na námestí. Dalmatínci totiž majú vlastné pravidlo života, ktoré by sa dalo zhrnúť jedným slovom: POLAKO. Mýtus č. 1:  Dalmatínci sú leniví Pravda je trochu iná. Dalmatínci nie sú leniví. Oni len nevidia dôvod robiť všetko hneď . Ak sa niečo nestihne dnes, spraví sa zajtra. A ak nie zajtra, tak „sutra ćemo“ – zajtra to nejako bude. Zo začiatku to môže človeka zo strednej Európy trochu privádzať do šialenstva. My sme zvyknutí plánovať, o...

  Smiešne jazykové pasce v Chorvátsku Keď menu v reštaurácii spôsobí kultúrny šok  ZO ŽIVOTA V CHORVÁTSKU Ak sa Slovák prvýkrát ocitne v Chorvátsku, čaká ho množstvo krásnych zážitkov – azúrové more, voňavé borovice, úzke kamenné uličky a výborné jedlo. Ale ešte skôr, než sa stihne nadýchnuť morského vzduchu, môže zažiť jeden úplne nečakaný moment: jazykový šok v reštaurácii . Predstavte si tú scénu. Po desiatich hodinách v aute konečne dorazíte na miesto. Slnečné lúče sa odrážajú od mora, na terase hrá tichá hudba, čašník vás víta s úsmevom. Sadnete si, otvoríte menu a… Hladna pića. Slovákovi v tej chvíli prebehne hlavou jediná myšlienka: Čože? Hladné nápoje? Nie je to však žiadny gastronomický experiment. Chorvátske „hladna pića“ znamená jednoducho chladené nápoje . Slovo pochádza zo slovesa piti (piť) a vyslovuje sa približne chladno piťje . Lenže pre Slováka, ktorý práve otvoril nápojový lístok, to znie… povedzme si úprimne… dosť komicky. A to je len začiatok jazykových d...

  FEJTÓN: Obuj si moje chorvátske topánky (pozor, omoria ti ponožky) autor Miriam Kelečić 11.12.2025  Poď, požičiam ti svoje topánky. Nie tie plážové žabky z Instagramu, v ktorých vraj „celé dni behám po pláži a život je jedna veľká dovolenka“. Nie, nie. Myslím tie druhé – ťažké, pracovné, vybavovačkovo-administratívne topánky, v ktorých to človeku šuští pod nohami účtami ešte skôr než štrkom na pobreží. Áno, žijem v Chorvátsku. Áno, máme dom na ostrove Vir. Áno, prenajímame byty. Áno, máme dom v Záhrebe, kde Ema chodí do školy. A áno, máme aj dom pri mori – dolu bývame my, hore dva byty pre hostí. A presne tu sa začína tá „dovolenka“, ktorú mi ľudia závidia. Poď, obuj si moje topánky. Ucítiš, ako tlačia tam, kde končí Instagramový filter a začína realita. Lebo každý byt – a teraz sa nadýchni – potrebuje údržbu, vybavenie, účty, papiere, dane, opravy, revízie, výmeny, maľovanie, a občas aj zásah exorcistu , keď odídu hostia a nechajú po sebe… ehm… umelecký dojem. A tera...

... prečo sú dokonalým jedlom pre rodiny na dovolenke na ostrove Vir Keď sa na Jadrane rozhorí letné slnko a horúčavy rozvlnia hladinu mora, väčšina rodín rieši rovnakú otázku: Čo rýchle, chutné a teplé navariť, aby to zasýtilo – ale nezaťažilo žalúdok? A tu sa na scénu vracia to, čo fungovalo vždy. Domáca, voňavá polievka – vývarová alebo zeleninová – s jemnými krupicovými haluškami. Jedlo, ktoré milujú deti aj dospelí, a ktoré je v lete prekvapivo tou najlepšou voľbou. 🌞 Prečo milujeme polievky – najmä v lete? 🧡 Prečo je teplá polievka ideálna do horúčav? Možno to znie paradoxne, ale teplá polievka telo v lete upokojí, hydratuje a nezaťaží . A pre rodiny je to hotový poklad: ✔ ľahký obed po pláži, keď nechcete nič ťažké, ✔ výborná medzi zastávka pred večernou reštauráciou, ✔ okamžitá „záchrana“ pre hladné deti, ✔ tekutiny + minerály + energia v jednom tanieri. Polievka je zároveň ideálnou voľbou pri cestovaní – krátky čas prípravy, minimálna námaha a maxim...

 autor: Miriam Kelečić - ambasádorka pre Chorvátsko 01.12.2025 Prečo je lepšie prežiť dovolenku s dieťaťom v apartmáne, nie v rezorte – a prečo ihrisko nie je najdôležitejšie Keď rodina plánuje dovolenku s malým dieťaťom, často ako prvé padne do oka ponuka veľkých rezortov: bazény, tobogany, animácie, ihriská, šmýkačky – hotový detský raj. Ale ten „dokonalý obraz“ má aj svoju druhú stranu. A práve tá rozhoduje o tom, či bude dovolenka skutočným oddychom, alebo len ďalším stresom, tentokrát v plavkách. Ako človek, ktorý žije v Chorvátsku, pracuje s rodinami turistov a denne vidí, čo deťom skutočne prospieva, mám v tom jasno: 👉 Apartmánová dovolenka je pre dieťa aj rodiča vo väčšine prípadov lepšia, prirodzenejšia, slobodnejšia a aj zdravšia ako pobyt v uzavretom rezorte. A tu je dôvod. 1. Rezort = vysoká cena, nízka sloboda Rezorty sú drahé. Zaplatíte veľké peniaze a na oplátku dostanete „pohodlie“, ktoré má prísne určené hranice: jedlo v presných hodinách, preplnené ...