Za oponou ZAŽI VIR

  Vir chce kvalitnejší turizmus. Ale čo ponúkne hosťovi, ktorý príde s člnom? Vir chce kvalitných hostí. Takých, ktorí neprídu na dva dni s taškou z obchodu a vlastnou paštétou, ale zostanú týždeň, desať dní či dva týždne. Chodia do reštaurácií, tankujú, nakupujú, využívajú služby, vracajú sa každý rok a nechávajú peniaze na ostrove. Presne takých hostí by chcela každá turistická destinácia. Lenže potom prichádza otázka, ktorú nemožno obísť: Máme pre nich aj infraštruktúru, ktorú od kvalitnej dovolenkovej destinácie očakávajú? Nestačia koncerty, letný program a pekné fotografie mora. Zahraničný turista rieši predovšetkým vodu, elektrinu, kanalizáciu, cesty, čistotu pláží, bezpečnosť, parkovanie, služby – a ak si so sebou privezie čln, gliser alebo vodný skúter, celkom logicky chce vedieť, kam ho môže legálne umiestniť. A práve tu sa dnes na Vire dostávame k zvláštnemu paradoxu. Chceme kvalitnejší turizmus, ale uprostred hlavnej sezóny odstraňujeme bóje a privezy bez toho, aby bol p...

  Melón sa nekupoval autor: Miriam Kelečić  2026  Dnes človek vezme melón.       Prečíta etiketu.     Pozrie krajinu pôvodu. Zaplatí. Hotovo. Kedysi? To bola veda. Nono zobral melón do ruky. Pokrútil ním. Poťukal. Priložil ucho. Akoby čakal, že mu niečo povie. Potom sa usmial. "Tento je." Nikto nevedel podľa čoho. Ale vždy mal pravdu. A keď sme sa opýtali: "A ako to vieš?" Odpovedal iba: "Počuješ to?"     Nie. Nepočuli sme. Ale melón bol vždy sladký. Tak sme sa prestali pýtať.

  Keď sa v dedine niečo stalo autor: Miriam Kelečić  2026  Facebook? Instagram? WhatsApp? Načo? Stačilo, aby jedna suseda otvorila okno. Do piatich minút vedela celá dedina, že: Mare prišiel z Nemecka. Ante kúpil novú loď. Juremu sa pokazilo auto. Katica piekla fritule. A že turisti z apartmánu číslo tri prišli o dve hodiny neskôr. Nikto nevedel ako. Nikto nevedel od koho. Ale všetci vedeli všetko. Dnešný internet je rýchly. Dedinské babky boli rýchlejšie.

  Nono verzus GPS autor: Miriam Kelečić  2026  Navigácia zahlásila: "Po 200 metroch odbočte doprava." Nono povedal: "Vypni to." "Prečo?" "Lebo nevie." Navigácia chcela ísť cez tri kruhové objazdy. Nono zabočil do úzkej uličky medzi kamennými domami. "Tu?" "Tu." "Ale navigácia..." "Navigácia tu nikdy nežila." Po piatich minútach sme boli na mieste. GPS ešte stále prepočítavala trasu. Nono sa len usmial. "Keď nevieš cestu, drž sa mora." A vieš čo? Nikdy sme sa nestratili.

  Jugo nie je vietor. Jugo je diagnóza. autor: Miriam Kelečić  2026  Meteorológovia povedia: "Dnes bude fúkať jugo." Domáci povedia: "Aha... preto je dnes každý protivný." Pri juge je všetko iné. Predavačka zabudne vydať drobné. Poštár zabudne list. Pes šteká na vlastný chvost. Deti sa hádajú. Muži mlčia. Ženy hovoria, že ich bolí hlava. A každý druhý človek tvrdí: "Niečo visí vo vzduchu." Samozrejme. Volá sa jugo. A najlepšie bolo sledovať starých rybárov. Sedeli pred obchodom, ani sa nemuseli pozrieť na more. Stačilo im jedno hlboké povzdychnutie. "Jugo..." A všetci ostatní prikývli. Lebo to netreba vysvetľovať. To treba zažiť.

  📻 Rádio tvrdilo jedno. Nonino koleno druhé. A v Dalmácii sa vždy viac verilo kolenu. (Inšpirované krásnym textom autora Dragana Petrića.) Môj nono počúval každé ráno predpoveď počasia v rádiu. Sedel pri káve s takou vážnosťou, s akou niektorí ľudia počúvajú pápeža z balkóna vo Vatikáne. Moja nona zatiaľ sedela oproti nemu a viedla vlastný hydrometeorologický ústav. Taký, na ktorý by boli krátki aj všetci meteorológovia sveta. Keď sa mačky lízali proti srsti – jugo . Keď lastovičky lietali nízko nad morom – dážď. Keď ju začala svrbieť jazva po slepom čreve – zmena počasia. "Do dvoch dní, najneskôr troch." Ale keď ju pichlo v ľavom kolene... Tak tam sa končili všetky diskusie. Ľavé koleno bolo nonin radar. A ľavé koleno znamenalo jediné... NEVERA. Každé ráno sa tak pri stole odohrával súboj dvoch inštitúcií. Rádio zahlásilo: "Na Jadrane prevažne jasno, vietor slabý až mierny..." A nona len mávla rukou: "Ale prosím ťa... čo oni vedia!" Jedného horúceho júl...

Miriam Kelečić | 21.04.2026 Rezervácie, manželstvo a iné prírodné katastrofy Úvod Práca s ľuďmi je krásna. Hovorí sa. Práca, kde sa riešia rezervácie ubytovania, je ešte krajšia. Hovoríme my – s jemným úsmevom a pohľadom, ktorý už videl veci. Každý deň predávame dovolenky. More, slnko, oddych, pohodu. A každý deň zároveň čítame malé romány zo života. Niekedy komédie, často tragikomédie a občas aj čisté absurdné divadlo. Toto je jeden z nich. Vlastne… ani nie jeden. Skôr taký priemerne výživný utorok. Aj keď, medzi nami – je síce utorok, ale najhoršie bývajú aj tak pondelky. Fejtón Na začiatku je vždy nevinný e-mail. „Dobrý deň, máme záujem o ubytovanie.“ Rodina. Leto. More. Apartmán pre sedem ľudí. Idylka, ktorú by vedel predať aj kalendár na stene. Nasleduje fáza nadšenia. Prezeranie fotiek. Porovnávanie apartmánov. Diskusie o tom, či je lepších 50 alebo 300 metrov od mora – ako keby tých 250 metrov navyše znamenalo výpravu cez Himaláje. Apartmán vyberieme za desať minút. Dohodnúť sa ...

Miriam Kelečić 20.04.2026 Zagreb Niekedy si človek myslí, že ide „len“ na fyzioterapiu… a pritom si odtiaľ odnesie niečo oveľa viac ❤️ Už od decembra chodíme na fyzikálnu terapiu a úplnou náhodou sme si tam vytvorili milý vzťah s človekom, ktorý bol pre nás na začiatku úplne cudzí. Hneď na začiatku som jej darovala moju knihu „Recepty od Amazonky“… a dnes prišlo také krásne prekvapenie 🥹 Naša skvelá teta Martina – fyzioterapeutka so zlatými rukami aj srdcom – mi darovala svoj vlastný recept na tortu. Nemal názov… tak som jej ho dala ja: 🍊 Martininá pomarančová torta 🍊 A presne toto milujem na Chorvátsku – ľudia tu nie sú len milí… oni sú SRDEČNÍ. A človek si uvedomí jednu jednoduchú vec: 👉 ak si milý ty, svet ti to vráti. A preto sa s vami o tento recept s radosťou delím. Možno vyzerá na prvý pohľad zložito… ale verte mi – je úplne jednoduchý a výsledok stojí za to 😍 🍰 MARTININA POMARANČOVÁ TORTA Korpus (piškóta): 4 vajcia 4 lyžice cukru 50 ml mlieka 50 ml oleja 4 lyžice hladkej...

Práčka ako lakmusový papierik dovolenkovej duše fejtón Miriam Kelečić  20.04.2026 Viete, čo je dnes najväčší luxus na dovolenke pri mori? Nie výhľad na azúrové more, nie pohár studeného vína pri západe slnka… ale práčka. Áno, čítate správne. Práčka sa stala novodobým symbolom komfortu, bez ktorého si niektorí dovolenkári nevedia predstaviť ani päť dní mimo domova. A keď tam nie je? Nastáva malé osobné zemetrasenie. Rezervácia padá, komunikácia končí, emócie víťazia nad realitou. Lenže realita v Chorvátsku je trochu iná, než si ju predstavujeme z pohodlia našich bytov. Chorvátsko nie je hotelový rezort. Je to život. Tých pravých Chorvátov – domácich, ktorí prenajímajú apartmány – nespoznáte podľa luxusu. Spoznáte ich podľa srdečnosti, pohostinnosti a ochoty vyjsť v ústrety. Lenže ich svet funguje inak. Sezóna? Krátka. Intenzívna. Vyčerpávajúca. Reálne 60 dní v júli a auguste , trochu jún, trochu september… a potom? Ticho. Zavreté okenice. Domy sa zamykajú a majitelia odchádzajú do v...

🇸🇰  TURIZMUS V CHORVÁTSKU:  Keď zlatá baňa začne požierať vlastných 🔥 Ak sa zastaví turizmus – zastaví sa krajina Chorvátsko je turistická veľmoc. Turizmus tvorí približne 20 % HDP . Každé leto tečú miliardy eur. A predsa – ľudia si nemôžu dovoliť bývanie vo vlastnom meste. Ako je to možné? ⚠️ Systém, nie ľudia Nie, problém nie sú malí prenajímatelia. Nie sú to rodiny, ktoré si pred 20–30 rokmi vytvorili príjem. 👉 Problém je systém. Systém, ktorý vsadil všetko na jednu kartu – turizmus. Priemysel? Minimálny Výroba? Slabá Ekonomika? Sezónna A teraz prichádza účet. 🏠 Realita, ktorú cíti každý Ceny nehnuteľností explodovali Nájmy sú nedostupné Mladí odchádzajú A štát? Namiesto riešení hľadá vinníka. 👉 Malý prenajímateľ = problém 👉 Veľké hotely = benefity 💸 Dvojité pravidlá Domáci človek: – investuje – platí dane – nesie riziko Veľký kapitál: – dostáva úľavy – čerpá dotácie – vyváža zisky 📊 REALITA PODLOŽENÁ DÁTAMI 📉 Graf 1: Turizmus ako % HDP (EÚ porovnanie) 👉 Stiahnuť...

  Mýty a fakty o Dalmatíncoch: Prečo tu všetko funguje „polako“  ZO ŽIVOTA V CHORVÁTSKU Francúzi majú svoje legendárne „joie de vivre“ – radosť zo života. Taliani zase preslávili svet filozofiou „dolce vita“ – sladký život. A keď prídete do Dalmácie, rýchlo pochopíte, že tu sa tieto dve filozofie akosi prirodzene spojili do jednej. Radosť zo života a umenie vychutnávať si každú chvíľu tu cítiť takmer na každom kroku. V kaviarňach plných ľudí, pri dlhých obedoch s priateľmi, pri pohári vína pod olivovníkom alebo pri večerných rozhovoroch na námestí. Dalmatínci totiž majú vlastné pravidlo života, ktoré by sa dalo zhrnúť jedným slovom: POLAKO. Mýtus č. 1:  Dalmatínci sú leniví Pravda je trochu iná. Dalmatínci nie sú leniví. Oni len nevidia dôvod robiť všetko hneď . Ak sa niečo nestihne dnes, spraví sa zajtra. A ak nie zajtra, tak „sutra ćemo“ – zajtra to nejako bude. Zo začiatku to môže človeka zo strednej Európy trochu privádzať do šialenstva. My sme zvyknutí plánovať, o...

  Podvodné ubytovania na internete: keď profesionálna webstránka už nie je zárukou dôvery Internetové podvody sa v posledných rokoch výrazne posunuli. Vďaka dostupným nástrojom a umelej inteligencii dnes podvodníci dokážu vytvoriť vizuálne presvedčivé webové stránky, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako legitímne podnikanie. Odborníci varujú: samotná existencia profesionálne vyzerajúceho webu už dávno neznamená bezpečnú rezerváciu. Falošné ubytovania ako čoraz častejší scenár Typickým príkladom je ponuka atraktívneho apartmánu pri mori alebo v turisticky vyhľadávanej lokalite. Stránka obsahuje fotografie, popisy izieb, kontaktný formulár, niekedy dokonca aj sekciu s recenziami. Cena býva mierne nižšia než konkurencia, čo má motivovať k rýchlemu rozhodnutiu. Komunikácia prebieha cez sociálne siete alebo správy a záujemca je vyzvaný na zaplatenie zálohy vopred – často na zahraničný účet alebo cez medzinárodnú platobnú službu. Po prijatí platby komunikácia ustane a rezervácia neexistuje. ...

  Lekcia z kalendára (a z ega) O tom, prečo je slušnosť vyšší intelekt než potreba mať pravdu Diagnóza doby Sociálne siete dnes fungujú ako verejná tabuľa hanby. Nie za zločiny.  Za chyby. Za preklep. Za nepresný dátum. Za vetu, ktorá nebola dokonalá. Nie je dôležité, čo človek prináša .  Dôležité je, kde sa pomýlil . A presne v tej chvíli sa objaví niekto, kto má jasno. Nepomôže. Nevysvetlí. Len si spokojne zapichne vlajku do cudzej chyby a zahlási: „Domácu úlohu si treba urobiť.“ Gratulujeme. Objavili ste Ameriku.  A zároveň ste stratili charakter. Malí bohovia veľkých komentárov Na sociálnych sieťach vznikol nový druh autority. Nevytvára. Neprináša hodnotu. Ale striehne . Striehne na chybu. Na preklep. Na nepresnosť. A keď ju nájde, nastáva jeho moment. Nie preto, aby pomohol. Ale aby ukázal prstom . Nie je to diskusia. Je to výkon. Krátky výstup ega, ktoré si potrebuje dokázať, že ešte niečo znamená. Lekcia, ktorú by sme ...