Za oponou ZAŽI VIR

  Ako si užiť dovolenku bez stresu Praktické tipy, aby ste si oddych užili naplno Dovolenka má byť časom oddychu, nie stresu. Napriek tomu mnoho ľudí zažíva pred odchodom chaos, neistotu a zbytočný tlak. Stačí však správne plánovanie, realistické očakávania a spoľahlivý partner – a dovolenka sa zmení na presne to, čím má byť: príjemný reset pre telo aj myseľ. Na portáli zazivir.sk pomáhame hosťom vybrať si dovolenku jednoducho, bezpečne a bez zbytočných komplikácií. Prinášame vám overené tipy, vďaka ktorým si oddych užijete naplno. Prečo je plánovanie dovolenky dôležité Dobre naplánovaná dovolenka znamená menej stresu, lepšie ceny a viac času na skutočné zážitky. Ak si vopred určíte rozpočet, termín a štýl oddychu, vyhnete sa impulzívnym rozhodnutiam a nepríjemným prekvapeniam. Dovolenka je predsa od slova „dovoliť si oddych“. Doprajte si ho bez zbytočných starostí. Výber správnej destinácie Destinácia výrazne ovplyvní atmosféru celej dovolenky. Pri výbere zvážte najmä: Počasie a ...

  Kalelarga – ulica, ktorá nie je cestou. Je pocitom.  Niektoré miesta neobdivujete očami. Cítite ich pod kožou. A presne taká je Kalelarga – mýtická ulica mesta Zadar , strážkyňa pamäti, času a identity. Keď po nej kráčate, nepresúvate sa z bodu A do bodu B. Kráčate príbehom , ktorý sa píše tisíce rokov. Mesto, ktoré menilo mená – no nikdy dušu V najstarších časoch sa Zadar nazýval Iader , neskôr Diadora . Svet ho poznal aj ako Zara . A rovnako ako mesto, aj Kalelarga sa menila – podľa dejín, ktoré ju formovali. Via Magna. Strada Grande. Ruga Magistra. Calle Larga počas benátskych čias (1409 – 1797). Via Larga za rakúskeho panstva. V období talianskej správy mala viacero názvov – Calle del Teatro Verdi, Calle Gabriele D’Annunzio, Calle Carriera. V socialistickej Juhoslávii sa premenovala na ulice pomenované po osobnostiach a ideáloch doby. Dnes jej úseky nesú moderné názvy, no jej podstata ostala rovnaká . Každý názov je ako kapitola knihy, ktorú Zadar píše už stáročia. Kale...

 úryvok z knihy ZAŽI VIR  autorka Miriam Kelečić Ako sa správať a vyzerať ako pravý Dalmatínec  (alebo prečo v Dalmácii medzi 10:00 – 12:00 nič nevybavíte a je to úplne v poriadku) Život v Dalmácii nie je len o mori a slnku. Je to energia , uvoľnené tempo a temperament , s ktorým sa tu ľudia rodia. Je to láska ku skale, figám, olivovému oleju, vínu a Jadranskému moru, ktoré má viac odtieňov modrej než dokáže zachytiť fotoaparát. Keď som prvýkrát prišla do Splitu , všimla som si jednu zásadnú vec: Dalmatínci sa nesnažia žiť dobrý život. Oni ho jednoducho žijú . A vtedy mi došlo – presne takto chcem žiť aj ja. Jedna z najčastejších otázok ľudí, ktorí prídu do Chorvátska, znie: 👉 Ako sa správať a vyzerať ako miestny? Tu je kompletný dalmatínsky manuál – bez stresu, pomaly a s chuťou života 👇 🥖🍷 MARENDA – oficiálny dôvod, prečo nič nevybavíte Plánujete doobeda úrad, majstra alebo rýchlu otázku v obchode? Prídete a… ticho. Zavreté. Prázdno. Na stole drobky z pršutu, z di...

13.12.2025 Miriam Kelečić  Keď jedno svetlo zažne tisíce ďalších Niektoré príbehy nezačínajú veľkolepo. Začínajú potichu – jedným rozhodnutím, jedným snom, jedným rozsvieteným svetielkom na dvore obyčajného domu. Presne tak sa začal aj príbeh, ktorý dnes poznáme ako Božićna priča rodiny Salaj . V čase, keď zima v kontinentálnom Chorvátsku znamenala skôr ticho než turistický ruch, sa v malej obci pri Čazme zrodila myšlienka, ktorá nemala ambíciu ohromiť svet. Mala jediný cieľ – vytvoriť Vianoce, aké si ich niekto celý život niesol len v predstavách . To, čo vzniklo z osobnej túžby a rodinnej lásky, sa postupne premenilo na jedno z najnavštevovanejších zimných miest v regióne. Tento blog nie je len o svetlách, číslach a atrakcii, ktorú poznajú tisíce návštevníkov. Je o človeku, rodine a posolstve , ktoré dokazuje, že aj z obyčajného dvora môže vyrásť miesto, kam sa ľudia vracajú pre pocit radosti, pokoja a detskej viery v zázraky. Ak chcete vedieť, ako sa z detského sna stal fenom...

  Lekcia z kalendára (a z ega) O tom, prečo je slušnosť vyšší intelekt než potreba mať pravdu Diagnóza doby Sociálne siete dnes fungujú ako verejná tabuľa hanby. Nie za zločiny.  Za chyby. Za preklep. Za nepresný dátum. Za vetu, ktorá nebola dokonalá. Nie je dôležité, čo človek prináša .  Dôležité je, kde sa pomýlil . A presne v tej chvíli sa objaví niekto, kto má jasno. Nepomôže. Nevysvetlí. Len si spokojne zapichne vlajku do cudzej chyby a zahlási: „Domácu úlohu si treba urobiť.“ Gratulujeme. Objavili ste Ameriku.  A zároveň ste stratili charakter. Malí bohovia veľkých komentárov Na sociálnych sieťach vznikol nový druh autority. Nevytvára. Neprináša hodnotu. Ale striehne . Striehne na chybu. Na preklep. Na nepresnosť. A keď ju nájde, nastáva jeho moment. Nie preto, aby pomohol. Ale aby ukázal prstom . Nie je to diskusia. Je to výkon. Krátky výstup ega, ktoré si potrebuje dokázať, že ešte niečo znamená. Lekcia, ktorú by sme ...

  FEJTÓN: Obuj si moje chorvátske topánky (pozor, omoria ti ponožky) autor Miriam Kelečić 11.12.2025  Poď, požičiam ti svoje topánky. Nie tie plážové žabky z Instagramu, v ktorých vraj „celé dni behám po pláži a život je jedna veľká dovolenka“. Nie, nie. Myslím tie druhé – ťažké, pracovné, vybavovačkovo-administratívne topánky, v ktorých to človeku šuští pod nohami účtami ešte skôr než štrkom na pobreží. Áno, žijem v Chorvátsku. Áno, máme dom na ostrove Vir. Áno, prenajímame byty. Áno, máme dom v Záhrebe, kde Ema chodí do školy. A áno, máme aj dom pri mori – dolu bývame my, hore dva byty pre hostí. A presne tu sa začína tá „dovolenka“, ktorú mi ľudia závidia. Poď, obuj si moje topánky. Ucítiš, ako tlačia tam, kde končí Instagramový filter a začína realita. Lebo každý byt – a teraz sa nadýchni – potrebuje údržbu, vybavenie, účty, papiere, dane, opravy, revízie, výmeny, maľovanie, a občas aj zásah exorcistu , keď odídu hostia a nechajú po sebe… ehm… umelecký dojem. A tera...