Za oponou ZAŽI VIR

  Keď už zhasínam... tak štýlovo Dnešný deň sa začal celkom nevinne. Elektrina nikde. Teda vlastne nie celkom nikde... len u nás. Po chvíli filozofovania nad tým, či má zmysel sedieť doma a počúvať agregát, ktorý reve ako rozčúlený býk, sme dospeli k jedinému logickému záveru. Na pláž! Naložili sme kompletnú výbavu. Ležadlá, paddleboard, veslá, tašky, uteráky, opaľovacie krémy, vodu... človek by povedal, že sa nechystáme na dve hodiny k moru, ale na mesačnú expedíciu do Tichomoria. Po včerajšej búrke bolo more nádherne osviežujúce. Jemný vetrík, príjemná voda, dievčatá šantili vo vlnách a my sme sedeli, debatovali o živote, o hosťoch, o elektrike, o tom, čo ešte treba vybaviť... klasické ženské "oddychovanie", pri ktorom mozog pracuje asi na 180 % výkonu. Keďže nie sme prasatá, z prázdnej plechovky od nápoja sme si urobili popolník. Veď poriadok musí byť. More nie je popolník a cigaretové ohorky do piesku nepatria. Otvorili sme ďalší Sprite. A tu prichádza chvíľa, keď si uved...

  📻 Rádio tvrdilo jedno. Nonino koleno druhé. A v Dalmácii sa vždy viac verilo kolenu. (Inšpirované krásnym textom autora Dragana Petrića.) Môj nono počúval každé ráno predpoveď počasia v rádiu. Sedel pri káve s takou vážnosťou, s akou niektorí ľudia počúvajú pápeža z balkóna vo Vatikáne. Moja nona zatiaľ sedela oproti nemu a viedla vlastný hydrometeorologický ústav. Taký, na ktorý by boli krátki aj všetci meteorológovia sveta. Keď sa mačky lízali proti srsti – jugo . Keď lastovičky lietali nízko nad morom – dážď. Keď ju začala svrbieť jazva po slepom čreve – zmena počasia. "Do dvoch dní, najneskôr troch." Ale keď ju pichlo v ľavom kolene... Tak tam sa končili všetky diskusie. Ľavé koleno bolo nonin radar. A ľavé koleno znamenalo jediné... NEVERA. Každé ráno sa tak pri stole odohrával súboj dvoch inštitúcií. Rádio zahlásilo: "Na Jadrane prevažne jasno, vietor slabý až mierny..." A nona len mávla rukou: "Ale prosím ťa... čo oni vedia!" Jedného horúceho júl...

🐚 Lakirka  skrytý poklad Jadranu, ktorý väčšina turistov ani nepozná Keď sa prechádzate po plážach ostrova Vir alebo kdekoľvek pozdĺž dalmatínskeho pobrežia, možno si ani neuvedomíte, že pod vrstvou piesku sa ukrýva jedna z najväčších gastronomických lahôdok Jadranského mora. Reč je o mušli, ktorú miestni rybári často nazývajú lakirka . V rôznych častiach Chorvátska sa môžete stretnúť aj s názvami prnjavica , brbavica alebo inými miestnymi pomenovaniami. Práve preto vzniká medzi turistami často zmätok, pretože názov sa môže meniť podľa regiónu či dokonca podľa rybárskej rodiny. Jedno je však isté – ide o mušľu, ktorá patrí medzi najcennejšie a najvyhľadávanejšie morské plody Jadranu. 🌊 Kde žije lakirka? Lakirka sa ukrýva v čistom piesčitom dne Jadranského mora. Na rozdiel od známych čiernych mušlí – dagní, ktoré vidíme prichytené na skalách alebo v chovoch, lakirka trávi väčšinu života schovaná pod pieskom. Dokáže sa zahrabať niekoľko centimetrov pod povrch a práve preto ju nie ...

Najväčším príbehom Miriam Kelečić nie je Zaži Vir... Najväčším príbehom je, že si aj po všetkom, čo zažila, nenechala stvrdnúť srdce. Áno, tri bodky... Tie, ktoré Miriam Kelečić tak veľmi obľubuje. Keď som sa rozhodol napísať tento článok, myslel som si, že budem písať o cestovnom ruchu. O Chorvátsku. O prenájme apartmánov. O žene, ktorá vybudovala úspešný portál pre Slovákov a Čechov hľadajúcich dovolenku pri mori. Po niekoľkých hodinách rozhovorov som však pochopil, že príbeh Miriam Kelečić nie je príbehom o apartmánoch. Je to príbeh o človeku. O žene, ktorá sa za roky podnikania naučila veľa vecí. Okrem jednej. Nikdy sa nenaučila byť ľahostajná. Mnohí ju poznajú ako Miriam zo Zaži Vir. Ženu, ktorá už roky radí ľuďom, ako sa nenechať oklamať pri rezervácii dovolenky v Chorvátsku. Ženu, ktorá odpovedá na stovky správ, rieši tisíce rezervácií a často pomáha aj tam, kde by mohla jednoducho povedať: „To už nie je môj problém.“ Lenže ona to nepovie. Práve naopak. Často rieši problémy ľudí...

  Keď sa internet zbláznil z „registračných čísel“ apartmánov… a čo to v skutočnosti znamená pre hostí aj portál ZažiVir.sk Posledné týždne mám pocit, že internet objavil nový šport: panika okolo „registračných čísel“ apartmánov v Chorvátsku. Facebookové skupiny horia. Médiá strašia. Niektorí hostia už pomaly kontrolujú, či apartmán nemá rodný list, krvnú skupinu a potvrdenie od NATO. A medzi tým všetkým sedí bežný človek, ktorý si chce len normálne rezervovať dovolenku pri mori a rozmýšľa: „A teraz čo?“ Tak si to poďme vysvetliť normálne. Ľudsky. Bez hystérie. Čo sa vlastne deje? Európska únia prijala nové pravidlá pre krátkodobé prenájmy – tzv. Uredbu (EU) 2024/1028. Cieľom je: obmedziť čierny trh, odstrániť fake ponuky, zvýšiť transparentnosť, a lepšie kontrolovať legálnosť ubytovania.  Každý legálny objekt má v budúcnosti dostať svoje registračné číslo – niečo ako „OIB apartmánu“. Toto číslo bude musieť byť uvedené pri online prezentácii objektu. Veľké platformy typu Airbn...

  Keď „lacnejšie“ alebo „inak“ nakoniec vyjde najdrahšie Alebo prečo je dnes pri rezervácii apartmánu dôležitejšia dôvera než pekné fotky z internetu 🌐 ZažiVir.sk 📩 info@zazivir.sk „Ďakujeme za ponuku, vybrali sme si už niečo iné…“ Veta, ktorú v cestovnom ruchu pozná každý, kto robí ubytovanie poctivo, legálne a transparentne. A úprimne? Niekedy sa človek len pousmeje. Niekedy si povzdychne. A niekedy si po pár dňoch otvorí Facebook skupiny a zistí, že tí istí ľudia zháňajú pomoc, právnika, radu… alebo aspoň kontakt na niekoho „normálneho na Vire“. Lebo papier znesie všetko. Internet ešte viac. Dnes nestačí, že apartmán existuje Dnes nestačí: že niekto pošle zmluvu, screenshot účtu, hlasovku, Revolut, občiansky preukaz, živnosť, alebo fotku pri bazéne s Aperolom. To ešte automaticky neznamená: že všetko funguje tak, ako má. A tu je ten problém. Nie každý „prenajímateľ“ je naozaj prenajímateľ Dnes sa na internete objavujú rôzne modely: niekto prenajíma cudzie apartmány bez jasných...