Za oponou ZAŽI VIR

  Dovolenka sa má začínať radosťou.  Nie otázkou, či váš apartmán vôbec existuje. Chorvátsko 2027: Prečo pri výbere dovolenky záleží nielen na krásnych fotografiách, ale aj na tom, komu zveríte svoju rezerváciu. Predstavte si, že po dlhých mesiacoch práce konečne nastal ten deň. Auto je zbalené, deti sa už tretíkrát pýtajú, kedy tam budeme, navigácia ukazuje smer Chorvátsko a vy sa tešíte na prvú kávu s výhľadom na more. V hlave už počujete cikády, cítite vôňu borovíc a predstavujete si večer na terase. Lenže potom prídete na miesto. Telefón nikto nezdvíha. Adresa nesedí. Apartmán na fotografiách vyzeral akosi inak. Alebo, v tom horšom prípade, vôbec neexistuje. A dovolenka, na ktorú ste sa tešili celý rok, sa zrazu mení na pátraciu akciu. Presne preto vznikol ZažiVir. Aby ste na dovolenku cestovali s radosťou, nie s obavami. Krásna fotografia ešte nie je zárukou krásnej dovolenky Internet je dnes plný ponúk ubytovania. Stačí pár kliknutí a pred vami sa objavia stovky apartmán...

  Chorvátsko ruší mýtne brány. Od marca 2027 sa po diaľnici bude jazdiť bez zastavenia – ale pozor, auto musí byť v systéme Kto chodí autom do Chorvátska pravidelne, pozná to naspamäť. Prídete k mýtnej bráne, stiahnete okno, vezmete si lístok, pri výjazde zase čakáte v rade, hľadáte kartu alebo hotovosť a v letnej sezóne sa z niekoľkých minút pokojne stane poriadna kolóna. Od 1. marca 2027 sa má tento systém v Chorvátsku definitívne zmeniť. Klasické mýtne brány, rampy a platenie pri výjazde majú odísť do histórie. Nahradí ich nový elektronický systém Crolibertas , pri ktorom autá budú prechádzať diaľnicou plynulo a bez zastavenia. Termín 1. marca 2027 je zakotvený aj v chorvátskom zákone o výbere diaľničného mýta. ( Narodne Novine ) A hneď zdôrazním jednu vec, pretože práve tu môže vzniknúť najviac nedorozumení: Diaľnice nebudú zadarmo. Mení sa iba spôsob platenia. Žiadny lístok, žiadna rampa Namiesto dnešných mýtnych staníc budú nad cestami elektronické portály vybavené kamerami a...

 Miriam Kelečić Chorvátsko ostrov Vir 11.09.2026 Keď je apartmán v Chorvátsku podozrivo lacný. Možno sa už netreba pýtať iba „koľko?“, ale aj „prečo?“ Urobila som si obyčajnú kalkuláciu nákladov na legálne prenajímanie apartmánu v Chorvátsku. A výsledok ma prinútil pozrieť sa úplne inými očami na ponuky, kde sa štvorlôžkový apartmán v hlavnej sezóne predáva za 50, 60 či 70 eur. Nie, netvrdím, že každý lacný apartmán je nelegálny. Tvrdím však, že pri niektorých cenách by sa hosť už nemal pýtať iba: „Koľko stojí?“, ale aj: „Ako je možné, že stojí tak málo?“ Sadla som si ku kalkulačke. Nie preto, že by som sa v septembri po sezóne nudila. Práve naopak. Po sezóne človek konečne prestane behať medzi hosťami, telefonátmi, upratovaním, opravami, majiteľmi, vodou, elektrikármi, klimatizáciami, registráciami a všetkým tým, čo turista nevidí, pretože turista má — celkom správne — vidieť hlavne more. A tak som si povedala, že si skúsim spočítať jednu úplne banálnu vec. Koľko musí stáť legálne...

  Vir chce kvalitnejší turizmus. Ale čo ponúkne hosťovi, ktorý príde s člnom? Vir chce kvalitných hostí. Takých, ktorí neprídu na dva dni s taškou z obchodu a vlastnou paštétou, ale zostanú týždeň, desať dní či dva týždne. Chodia do reštaurácií, tankujú, nakupujú, využívajú služby, vracajú sa každý rok a nechávajú peniaze na ostrove. Presne takých hostí by chcela každá turistická destinácia. Lenže potom prichádza otázka, ktorú nemožno obísť: Máme pre nich aj infraštruktúru, ktorú od kvalitnej dovolenkovej destinácie očakávajú? Nestačia koncerty, letný program a pekné fotografie mora. Zahraničný turista rieši predovšetkým vodu, elektrinu, kanalizáciu, cesty, čistotu pláží, bezpečnosť, parkovanie, služby – a ak si so sebou privezie čln, gliser alebo vodný skúter, celkom logicky chce vedieť, kam ho môže legálne umiestniť. A práve tu sa dnes na Vire dostávame k zvláštnemu paradoxu. Chceme kvalitnejší turizmus, ale uprostred hlavnej sezóny odstraňujeme bóje a privezy bez toho, aby bol p...

  Melón sa nekupoval autor: Miriam Kelečić  2026  Dnes človek vezme melón.       Prečíta etiketu.     Pozrie krajinu pôvodu. Zaplatí. Hotovo. Kedysi? To bola veda. Nono zobral melón do ruky. Pokrútil ním. Poťukal. Priložil ucho. Akoby čakal, že mu niečo povie. Potom sa usmial. "Tento je." Nikto nevedel podľa čoho. Ale vždy mal pravdu. A keď sme sa opýtali: "A ako to vieš?" Odpovedal iba: "Počuješ to?"     Nie. Nepočuli sme. Ale melón bol vždy sladký. Tak sme sa prestali pýtať.

  Večery pred domom autor: Miriam Kelečić  2026  Nebolo treba wellness. Ani televízor. Ani mobil. Stačilo pár plastových stoličiek. Stôl. Nakrájaný melón. Trochu syra. Pohár vína. Cikády. A ľudia. Rozprávalo sa o všetkom. O počasí. O rybách. O deťoch. O futbale. O tom, kto sa komu oženil. A niekedy sa nerozprávalo vôbec. Len sa sedelo. Pozeralo na more. A počúvalo ticho. To ticho, ktoré dnes hľadáme na dovolenkách za stovky eur. A kedysi bolo úplne zadarmo.