Za oponou ZAŽI VIR

  Večery pred domom autor: Miriam Kelečić  2026  Nebolo treba wellness. Ani televízor. Ani mobil. Stačilo pár plastových stoličiek. Stôl. Nakrájaný melón. Trochu syra. Pohár vína. Cikády. A ľudia. Rozprávalo sa o všetkom. O počasí. O rybách. O deťoch. O futbale. O tom, kto sa komu oženil. A niekedy sa nerozprávalo vôbec. Len sa sedelo. Pozeralo na more. A počúvalo ticho. To ticho, ktoré dnes hľadáme na dovolenkách za stovky eur. A kedysi bolo úplne zadarmo.  

  Keď sa v dedine niečo stalo autor: Miriam Kelečić  2026  Facebook? Instagram? WhatsApp? Načo? Stačilo, aby jedna suseda otvorila okno. Do piatich minút vedela celá dedina, že: Mare prišiel z Nemecka. Ante kúpil novú loď. Juremu sa pokazilo auto. Katica piekla fritule. A že turisti z apartmánu číslo tri prišli o dve hodiny neskôr. Nikto nevedel ako. Nikto nevedel od koho. Ale všetci vedeli všetko. Dnešný internet je rýchly. Dedinské babky boli rýchlejšie.

  Nono verzus GPS autor: Miriam Kelečić  2026  Navigácia zahlásila: "Po 200 metroch odbočte doprava." Nono povedal: "Vypni to." "Prečo?" "Lebo nevie." Navigácia chcela ísť cez tri kruhové objazdy. Nono zabočil do úzkej uličky medzi kamennými domami. "Tu?" "Tu." "Ale navigácia..." "Navigácia tu nikdy nežila." Po piatich minútach sme boli na mieste. GPS ešte stále prepočítavala trasu. Nono sa len usmial. "Keď nevieš cestu, drž sa mora." A vieš čo? Nikdy sme sa nestratili.

Dalmatinske štorije - Za oponom turizma .  Nije problem u gostima, nego u onom klasičnom kaosu kad jedni još žive unutra, drugi dolaze sutra, čistačice na vratima, a svi misle da su javili nekome drugome. DALMATINSKE ŠTORIJE autor Miriam Kelečić 24.07.2026 Kad se kaže "otišli su" Turizam vas nauči jednu stvar. Nikad. Ali baš nikad. Ne vjeruj rečenici: "Otišli su." 10:30. Tea vuče usisavač. Kante. Mop. Krpe. Sredstva. Ko mazga. Dolazi pred apartman. A unutra... Ljudi doručkuju. Jedu. Piju. Lagano nose jednu po jednu vrećicu u auto. Ko da sele iz Zagreba u Australiju. Tea šalje poruku. "Jesu otišli?" Odgovor: "Jesu." Jebote... Pa jesu. Samo što još nisu. Tea meni piše: "Indira.. oni su još unutra." Miriam pak piše  Indiri. "Zašto nisu izašli?" Indira: "Jesu." Ja: "Pa nisu." U tom trenutku više nisam znala jel' ja luda, Tea luda ili smo svi kolektivno pukli od sezone. Najbolji dio? Tea kaže: "Ma idem ...

 DALMATINSKE ŠTORIJE - KRONIKA TEA I MIRIAM  autor Miriam Kelečić 23.07.2026 U 18:40 zazvonio mi je telefon. I večera je službeno završila. Ima poziva koji te razvesele. Ima poziva koje ignoriraš jer znaš da mogu pričekati. A onda postoji poziv od Tee u 18:40 kad nakon prvog: "Mirka..." ...odmah znaš da je večer otišla u tri krasna. "Mirka... nemamo vode." U tom trenutku imala sam dvije opcije. Prva – praviti se da sam na Maldivima i da nemam signal. Druga – spašavati situaciju. Kako mi ova prva opcija u životu nikad nije upalila, naravno da sam krenula na drugu. Za one koji ne znaju... Ove godine brinemo i o apartmanima Mario. I ne, to nije samo doček gostiju, odjava, prijava, čišćenje, polog, milijun poruka, telefoniranje i odgovaranje na pitanja tipa: "Koliko je more udaljeno?" Ne. Mi smo uz sve to dobili još jedan bonus paket. VODU. Ali ne onu gradsku. Nego onu koju treba dovesti cisternom. I kad nje nema... Može apartman biti najljepši na cijelom Viru...

  Jugo nie je vietor. Jugo je diagnóza. autor: Miriam Kelečić  2026  Meteorológovia povedia: "Dnes bude fúkať jugo." Domáci povedia: "Aha... preto je dnes každý protivný." Pri juge je všetko iné. Predavačka zabudne vydať drobné. Poštár zabudne list. Pes šteká na vlastný chvost. Deti sa hádajú. Muži mlčia. Ženy hovoria, že ich bolí hlava. A každý druhý človek tvrdí: "Niečo visí vo vzduchu." Samozrejme. Volá sa jugo. A najlepšie bolo sledovať starých rybárov. Sedeli pred obchodom, ani sa nemuseli pozrieť na more. Stačilo im jedno hlboké povzdychnutie. "Jugo..." A všetci ostatní prikývli. Lebo to netreba vysvetľovať. To treba zažiť.