Príspevky

Apartmán v Chorvátsku za 60 €? V roku 2027 by som sa už pýtala, prečo je taký lacný

Obraz
 Miriam Kelečić Chorvátsko ostrov Vir 11.09.2026 Keď je apartmán v Chorvátsku podozrivo lacný. Možno sa už netreba pýtať iba „koľko?“, ale aj „prečo?“ Urobila som si obyčajnú kalkuláciu nákladov na legálne prenajímanie apartmánu v Chorvátsku. A výsledok ma prinútil pozrieť sa úplne inými očami na ponuky, kde sa štvorlôžkový apartmán v hlavnej sezóne predáva za 50, 60 či 70 eur. Nie, netvrdím, že každý lacný apartmán je nelegálny. Tvrdím však, že pri niektorých cenách by sa hosť už nemal pýtať iba: „Koľko stojí?“, ale aj: „Ako je možné, že stojí tak málo?“ Sadla som si ku kalkulačke. Nie preto, že by som sa v septembri po sezóne nudila. Práve naopak. Po sezóne človek konečne prestane behať medzi hosťami, telefonátmi, upratovaním, opravami, majiteľmi, vodou, elektrikármi, klimatizáciami, registráciami a všetkým tým, čo turista nevidí, pretože turista má — celkom správne — vidieť hlavne more. A tak som si povedala, že si skúsim spočítať jednu úplne banálnu vec. Koľko musí stáť legálne...

Vir chce kvalitný turizmus. Ale kvalitný hosť potrebuje viac než koncerty a pekné slogany

Obraz
  Vir chce kvalitnejší turizmus. Ale čo ponúkne hosťovi, ktorý príde s člnom? Vir chce kvalitných hostí. Takých, ktorí neprídu na dva dni s taškou z obchodu a vlastnou paštétou, ale zostanú týždeň, desať dní či dva týždne. Chodia do reštaurácií, tankujú, nakupujú, využívajú služby, vracajú sa každý rok a nechávajú peniaze na ostrove. Presne takých hostí by chcela každá turistická destinácia. Lenže potom prichádza otázka, ktorú nemožno obísť: Máme pre nich aj infraštruktúru, ktorú od kvalitnej dovolenkovej destinácie očakávajú? Nestačia koncerty, letný program a pekné fotografie mora. Zahraničný turista rieši predovšetkým vodu, elektrinu, kanalizáciu, cesty, čistotu pláží, bezpečnosť, parkovanie, služby – a ak si so sebou privezie čln, gliser alebo vodný skúter, celkom logicky chce vedieť, kam ho môže legálne umiestniť. A práve tu sa dnes na Vire dostávame k zvláštnemu paradoxu. Chceme kvalitnejší turizmus, ale uprostred hlavnej sezóny odstraňujeme bóje a privezy bez toho, aby bol p...

DALMATÍNSKE ŠTORIJE

Obraz
  Melón sa nekupoval autor: Miriam Kelečić  2026  Dnes človek vezme melón.       Prečíta etiketu.     Pozrie krajinu pôvodu. Zaplatí. Hotovo. Kedysi? To bola veda. Nono zobral melón do ruky. Pokrútil ním. Poťukal. Priložil ucho. Akoby čakal, že mu niečo povie. Potom sa usmial. "Tento je." Nikto nevedel podľa čoho. Ale vždy mal pravdu. A keď sme sa opýtali: "A ako to vieš?" Odpovedal iba: "Počuješ to?"     Nie. Nepočuli sme. Ale melón bol vždy sladký. Tak sme sa prestali pýtať.

DALMATÍNSKE ŠTORIJE

Obraz
  Večery pred domom autor: Miriam Kelečić  2026  Nebolo treba wellness. Ani televízor. Ani mobil. Stačilo pár plastových stoličiek. Stôl. Nakrájaný melón. Trochu syra. Pohár vína. Cikády. A ľudia. Rozprávalo sa o všetkom. O počasí. O rybách. O deťoch. O futbale. O tom, kto sa komu oženil. A niekedy sa nerozprávalo vôbec. Len sa sedelo. Pozeralo na more. A počúvalo ticho. To ticho, ktoré dnes hľadáme na dovolenkách za stovky eur. A kedysi bolo úplne zadarmo.  

DALMATÍNSKE ŠTORIJE

Obraz
  Keď sa v dedine niečo stalo autor: Miriam Kelečić  2026  Facebook? Instagram? WhatsApp? Načo? Stačilo, aby jedna suseda otvorila okno. Do piatich minút vedela celá dedina, že: Mare prišiel z Nemecka. Ante kúpil novú loď. Juremu sa pokazilo auto. Katica piekla fritule. A že turisti z apartmánu číslo tri prišli o dve hodiny neskôr. Nikto nevedel ako. Nikto nevedel od koho. Ale všetci vedeli všetko. Dnešný internet je rýchly. Dedinské babky boli rýchlejšie.

DALMATÍNSKE ŠTORIJE

Obraz
  Nono verzus GPS autor: Miriam Kelečić  2026  Navigácia zahlásila: "Po 200 metroch odbočte doprava." Nono povedal: "Vypni to." "Prečo?" "Lebo nevie." Navigácia chcela ísť cez tri kruhové objazdy. Nono zabočil do úzkej uličky medzi kamennými domami. "Tu?" "Tu." "Ale navigácia..." "Navigácia tu nikdy nežila." Po piatich minútach sme boli na mieste. GPS ešte stále prepočítavala trasu. Nono sa len usmial. "Keď nevieš cestu, drž sa mora." A vieš čo? Nikdy sme sa nestratili.

DALMATINSKE ŠTORIJE Kad gost kaže "otišli smo" HR

Obraz
Dalmatinske štorije - Za oponom turizma .  Nije problem u gostima, nego u onom klasičnom kaosu kad jedni još žive unutra, drugi dolaze sutra, čistačice na vratima, a svi misle da su javili nekome drugome. DALMATINSKE ŠTORIJE autor Miriam Kelečić 24.07.2026 Kad se kaže "otišli su" Turizam vas nauči jednu stvar. Nikad. Ali baš nikad. Ne vjeruj rečenici: "Otišli su." 10:30. Tea vuče usisavač. Kante. Mop. Krpe. Sredstva. Ko mazga. Dolazi pred apartman. A unutra... Ljudi doručkuju. Jedu. Piju. Lagano nose jednu po jednu vrećicu u auto. Ko da sele iz Zagreba u Australiju. Tea šalje poruku. "Jesu otišli?" Odgovor: "Jesu." Jebote... Pa jesu. Samo što još nisu. Tea meni piše: "Indira.. oni su još unutra." Miriam pak piše  Indiri. "Zašto nisu izašli?" Indira: "Jesu." Ja: "Pa nisu." U tom trenutku više nisam znala jel' ja luda, Tea luda ili smo svi kolektivno pukli od sezone. Najbolji dio? Tea kaže: "Ma idem ...