Lekcia z kalendára (a z ega)
Lekcia z kalendára (a z ega)
O tom, prečo je slušnosť vyšší intelekt než potreba mať pravdu
Diagnóza doby
Sociálne siete dnes fungujú ako verejná tabuľa hanby.
Nie za zločiny. Za chyby.
Za preklep. Za nepresný dátum.
Za vetu, ktorá nebola dokonalá.
Nie je dôležité, čo človek prináša. Dôležité je, kde sa pomýlil.
A presne v tej chvíli sa objaví niekto, kto má jasno.
Nepomôže. Nevysvetlí.
Len si spokojne zapichne vlajku do cudzej chyby a zahlási:
„Domácu úlohu si treba urobiť.“
Gratulujeme. Objavili ste Ameriku. A zároveň ste stratili charakter.
Malí bohovia veľkých komentárov
Na sociálnych sieťach vznikol nový druh autority.
Nevytvára. Neprináša hodnotu.
Ale striehne.
Striehne na chybu.
Na preklep.
Na nepresnosť.
A keď ju nájde, nastáva jeho moment.
Nie preto, aby pomohol.
Ale aby ukázal prstom.
Nie je to diskusia.
Je to výkon.
Krátky výstup ega, ktoré si potrebuje dokázať, že ešte niečo znamená.
Lekcia, ktorú by sme mali ovládať naspamäť
História je plná ľudí, ktorých svet najprv opravoval,
potom zosmiešňoval
a až nakoniec uctieval.
Albert Einstein mal problémy v škole.
Vyčítali mu pomalosť, nepozornosť, „nepraktické myslenie“.
Niektorí učitelia ho považovali za slabého žiaka.
Keby mal vtedy Facebook, pravdepodobne by mu niekto napísal:
„Najprv si urob domácu úlohu, potom niečo publikuj.“
Nikto by však nepísal statusy o:
-
jeho schopnosti vidieť svet inak,
-
jeho vytrvalosti,
-
jeho odvahe myslieť mimo rámca,
-
jeho genialite, ktorá sa nehodila do učebníc.
Lebo poukázať na chybu je ľahké.
Vidieť potenciál je ťažké.
A mať rešpekt aj vtedy, keď niekto zaváha – to už je známka charakteru.
Tvrdá pravda
História si nepamätá tých, čo mali pravdu v komentároch.
Pamätá si tých, čo mali odvahu niečo skúsiť.
Ľudia, ktorí majú potrebu druhých verejne zhadzovať,
to nerobia preto, že by boli múdrejší.
Robia to preto, že sa potrebujú cítiť vyššie.
Slušnosť totiž vyžaduje:
-
sebavedomie,
-
vnútorný pokoj,
-
schopnosť nemať vždy posledné slovo.
A to je pre mnohých náročnejšie
než stlačiť tlačidlo „Odpovedať“.
Tvrdá lekcia
Človek, ktorý potrebuje verejne zhadzovať iných,
nie je strážcom pravdy.
Je len strážcom vlastného ega.
Slušnosť nie je slabosť.
Je to luxus, ktorý si môže dovoliť len ten,
kto:
-
sa nepotrebuje porovnávať,
-
nemá vnútorný hlad po uznaní,
-
a vie, že jeho hodnota nestojí na cudzej chybe.
Arogancia je naopak lacná.
Dostupná každému.
Bez talentu. Bez práce. Bez rizika.
Lekcia, ktorú si zapamätaj
👉 Kto tvorí, ten robí chyby.
👉 Kto žije, ten sa mýli.
👉 Kto len komentuje, ten má vždy „pravdu“.
Upozorniť na chybu sa dá aj bez ponižovania.
Opraviť informáciu sa dá aj bez arogancie.
A mlčať je niekedy najväčší prejav inteligencie.
Kto vie, že má hodnotu, nepotrebuje ju dokazovať na cudzej chybe.
Kto má v sebe pokoj, nepotrebuje bojovať v komentároch.
A kto je naozaj múdry, vie,
že jeden omyl neruší tisíc dobrých vecí.
Záverečná veta (bez irónie)
Ak máš potrebu niekoho verejne „učiť slušnosti“ tým,
že ho zosmiešniš,
tak si práve ukázal,
že tú lekciu ešte sám nemáš zvládnutú.
Lebo skutočná inteligencia nepotrebuje publikum.
A skutočná slušnosť nepotrebuje víťaza.
Komentáre
Zverejnenie komentára