Menej priateľov, viac pokoja: Prečo je lepšie byť sám ako medzi falošnými

 V dobe, keď si priateľstvá meriame počtom followerov, zabúdame na skutočnú hodnotu ľudských vzťahov. Niekedy je lepšie sedieť v tichu sám alebo s hŕstkou úprimných ľudí, než byť obklopený davom, ktorý nosí masky. Byť sám neznamená byť opustený. Často práve naopak.

Vir 03.08.2025 

Menej je viac: O priateľstvách, ktoré stoja za to

V dobe sociálnych sietí, kde „priateľstvo“ meráme počtom sledovateľov a srdiečok pod fotografiami, sa čoraz viac ukazuje, že kvantita nie je kvalita. Obklopení stovkami známych, ktorí nás poznajú len z digitálneho obrazu, zabúdame na tých, ktorí sú skutočne dôležití. A možno zabúdame aj na seba.

Žiť v kruhu falošných priateľov, ktorí nosia úsmevy ako masky a lichôtky ako zbrane, je ako stáť v miestnosti plnej ľudí a cítiť sa úplne osamelo. Títo "priateľskí" ľudia nepočúvajú naše ticho, nezaujíma ich naša pravda. Ich prítomnosť je často len vlastným záujmom, nie záujmom o nás.

Na druhej strane existuje ticho, ktoré lieči. Byť sám alebo obklopený len hŕstkou ľudí, ktorí nás prijímajú aj bez filtrov, je niekedy najväčší dar. Takéto vzťahy nevyžadujú dokazovanie, sú o prítomnosti a skutočnom počúvaní. Málokedy sú hlučné, častejšie sú tiché, ale nesmierne hlboké.

Samota dnes nesie nespravodlivé stigma. Byť sám neznamená byť opustený, rovnako ako byť obklopený davom neznamená, že nie sme sami. Skutočná samota je vtedy, keď nemáme nikoho, komu by sme mohli bez pretvárky povedať, že nás niečo bolí.

V skutočnosti, kruh pár úprimných priateľov – alebo hoci aj jeden – je bezpečným priestorom, kde masky padajú a pretvárka nemá miesto. Nie je to o počte, ale o hĺbke.

Preto je možno lepšie kráčať chvíľu sám alebo s dvomi-tromi ľuďmi, ktorí nás prijímajú, ako stáť v mori falošných úsmevov, ktoré zmiznú pri prvom vetre problémov.

Nie kvantita vzťahov definuje kvalitu nášho života, ale ich pravdivosť.