Za každou ženou pri mori je príbeh. A nie je pre každého

 

Niektorí sa len pozerajú na pohľadnice. Ja som si ten život vytvorila.

**Autor: Morská víla**

„A vy ste odkiaľ?“

„Narodili ste sa tu?“

„To ste si tu našli muža na pláži?“

Tieto otázky počúvam častejšie, ako by som chcela. Niekedy od zvedavých dovolenkárov, inokedy od tých, čo sa tvária, že sa chcú len porozprávať – ale pod ich úsmevom cítiť viac než len nevinný záujem.

Niektorí si o ženách zo Slovenska či Česka, ktoré žijú pri mori, automaticky myslia svoje: že prišli cez niekoho, pre niečo, alebo len *„chytili príležitosť“* ako vo filme. Zaradia si vás do škatuľky skôr, než vôbec niečo vypovedia. A presne vtedy prestáva byť rozhovor rozhovorom.

Môj život nie je turistický leták.

Nie, neprišla som sem kvôli pohľadniciam, vínu alebo plážovému flirtu. A nebudem každému cudzincovi vysvetľovať svoj rodokmeň ani to, čo všetko som musela zvládnuť, aby som si tento život pri mori mohla vôbec dovoliť.

Nebola to náhoda, nebola to hra osudu. Bola to **séria rozhodnutí**, výziev, dní plných práce a noci plné pochybností. Ale aj krásnych rán s vôňou soli, tichých večerov s pokojom v duši, a vedomia, že som sa **rozhodla pre život, ktorý je môj**.

Nie každý musí vedieť všetko

Nie som neochotná. Len si chránim svoj svet. A nebudem ho otvárať každému, kto sa ma spýta *„A vy ste tu s Chorvátom?“*

Nie preto, že by to bolo tajomstvo – ale preto, že nie každý sa pýta so záujmom. Niekto sa pýta, aby vás zaradil. Aby si potvrdil svoju domnienku. Aby vás *zmenšil*, ak ste mu príliš nezapadli do jeho sveta.

A to si už dnes – po všetkom – **nedovolím dovoliť nikomu**.

More mi nedalo všetko. Ale dalo mi priestor, aby som si všetko vytvorila.

Ten život, ktorý niektorí len snívajú na pohľadniciach, som si nevytiahla z klobúka. Vytvorila som si ho.

V cudzom jazyku. V inom systéme. S novými výzvami. Ale aj s vierou, že **keď človek cíti, kde patrí – má právo tam byť**.

A možno práve preto sa dnes na podobné otázky usmejem a jednoducho poviem:

„Život si ma sem privial. A ja som si povedala – áno.“

A možno len mlčím. A pozerám sa späť na more.

Nie preto, že by som sa chcela vyhýbať rozhovoru. Ale preto, že **nie všetky príbehy patria každému.**

Ak sa vám niekedy stane, že stretnete ženu, ktorá žije pri mori inak než väčšina – nesúďte, nepýtajte sa hneď, koho si tu našla a ako sa sem „dostala“.

Možno si ten život len sama vybudovala. A možno vám o tom aj porozpráva. Ale len vtedy, keď sa budete pýtať **so srdcom, nie so škatuľkou**.

*Morská víla*

(Žena, ktorá žije svoj príbeh pri mori – nie preto, že jej niekto otvoril dvere, ale preto, že si ich otvorila sama.)