„Pljukanci“ čistá irónia ...
„Pljukanci“
(alebo Ako sa stať neplateným osobným Googlom pre národ s LTE signálom a nulovou iniciatívou)
Zážitky spoza opony – Časť 74: Ako som si išla zaplávať a riešila slovensko-chorvátsko-fejsbúkové drámy.
„Dobrý deň, prosím Vás pekne… čo znamená pljukanci?“
Nie, toto nie je vtip. Ani výňatok zo scenára slovenského sitcomu. Je to realita. Realita správy, ktorá ti pristane do inboxu v momente, keď sa po troch dňoch nepretržitého riešenia stratených pasov, prepadnutých poistiek a zablokovaných áut konečne chystáš skočiť do mora.
Niekoho trápi vojna, niekoho politika, a niekoho – cestoviny. A najlepšie je napísať to niekomu, kto žije v Chorvátsku, lebo ten určite niečo ako Google ešte neobjavil a bude mať určite kopec času ti odpovedať. Veď načo by si sa unúval použiť vlastný pamätný telefón, však?
💬 Messenger ako encyklopédia ľudskej pasivity
Známa dovolenková postava – nazvime ju pani EE – si takto jedného dňa povedala, že si overí, čo to tie pljukanci sú. Namiesto toho, aby do prehliadača napísala „pljukanci význam“, radšej napísala človeku, ktorý denne vybavuje problémy tridsiatim dovolenkárom, rieši ambulancie, funguje ako miestna ambasáda, a ešte má aj tú drzosť žiť svoj život.
Nasledoval (ne)slávny dialóg:
EE: Dobrý deň prosím Vás pekne, čo znamená Pljukanci?
MM: Pokial ste mi pisali uz by vam to google ako foto ukázal..
MM: druh cestoviny alebo njoky take tenké .. ach jaj
MM: Keď mi denne napíše polka z vás, myslíte, že sa aspoň raz stihnem okúpať v mori?
MM: Ak ide o život, nie je problém. Ale nie tieto triviálne veci, na ktoré máte pamätný telefón a Google fakticky vo vrecku.
EE: Veď v poriadku, už mi odpovedali. Prajem Vám veľa spokojných hostí...
MM: Inak práve mi kamaráti z HR píšu, že aj ich sa pýtate. Akože pani Eva, to vážne?! Mňa picne. Toto musím zverejniť!
EE: Opovážte sa toto zverejniť, ja s tým nesúhlasím!
MM: To, čo je v mojej komunikácii, ja zverejniť môžem, milá pani.
MM: Pekný dniiik. Urobíte ho veselší iným.
📱 Telefón v ruke, ale mozog na dovolenke
Nejde o to, že by bol človek neochotný pomôcť. Ale keď sa denne desiatky ľudí pýtajú, ako chutí jedlo, ktoré je na fotke, kde je najbližší obchod s toaletným papierom, alebo čo presne znamená „izba s výhľadom na more“, tak vás prepadne chuť niekoho dobrovoľne utopiť v tej plitvičskej lagúne.
Len si to predstavte: Žijete v zahraničí, venujete svoj čas komunite, bezplatne radíte a pomáhate, a zrazu vás niekto zdrbe, že sa prezentujete ako riaditeľka Viru.
Ako keby ste chodili s cedulou: „Ja som šéfka všetkého medzi Zadrom a Zadkom.“
🧠 Ako si pomôcť sám? (návod pre chronicky neschopných)
-
Otvorte svoj telefón (ten, na ktorom ste práve napísali tú otázku).
-
Spustite prehliadač.
-
Napíšte: „pljukanci“
-
Prečítajte si. Zistíte, že ide o ručne tvarované cestoviny, typické pre Istriu, podávané s omáčkou z húb alebo mäsom.
-
Ušetrený čas venujte tomu, že nebudete otravovať ľudí, ktorí žijú v zahraničí a už dávno stratili ilúzie o vlastnej krajine.
🤡 Záver? Čím viac dát, tým menej rozumu
Na Slovensku beží 5G. Telefóny majú preklad reči v reálnom čase, AI asistentov, ktorí vám vygenerujú jedálny lístok aj s nákupným zoznamom. Ale niektorí stále napíšu cudzím ľuďom otázky typu:
-
„Koľko stoja jahody?“
-
„Kedy ide trajekt?“
-
„Ako chutí cevapčiči?“
-
„Je more mokré?“
A keď im odpoviete úprimne, ešte sú urazení. Lebo vraj nie ste milí.
Možno by to chcelo zaviesť nový Google produkt:
Google Eva – hlasový asistent s úrovňou dotieravosti, ktorý neodpovedá, kým si nevygooglite aspoň tri veci sami.
Zážitky spoza opony #74 končia s poznámkou: Ak nabudúce dostanete chuť niekomu napísať, čo znamená „škampi na buzaru“ – skúste najprv kliknúť do Google. Až potom písať do Messengeru. Alebo ešte lepšie – neklikajte vôbec.
Urobíte tým veľkú službu svetu. A niekto sa možno konečne stihne aj okúpať.
Komentáre
Zverejnenie komentára