Ľudia plní frustrácie: keď ti závidia ešte aj dom na autovrakovisku
Ľudia plní frustrácie alebo
"keď ti závidia ešte aj dom na autovrakovisku"
Vraj som sa „vydala za Chorváta, ktorého som ulovila na mori“.
Nie, nie. On si ma našiel sám – v Bratislave. A úprimne? Ja som sa vydávať ani nechcela. Keby bolo Chorvátsko v EÚ v čase, keď sa narodila naša dcéra, a nemuseli by sme platiť pálku za pôrod, asi by sme sa ani nebrali.
Žijeme spolu len tak – normálne. Papier je pre nás len formalita. Spolu sme už viac než 16 rokov a áno, mám na neho "papier", lebo však kto by dobrovoľne platil tú sumu, však?
Naša dcéra má dnes 12 rokov. Ale aj to je, samozrejme, pre niektorých tŕňom v oku.
A áno – občas mi príde správa typu:
„Ak ho raz nebudeš chcieť, daj vedieť, ja ho beriem. On mi totiž lajkuje každú fotku.“
Fascinujúce logické spojenie – keď vám muž niečo lajkne na Facebooku, rovno je pripravený opustiť svoju rodinu. Toto ma vždy pobaví.
Náš dom v Záhrebe? Na pohľad sen. V realite – autovrakovisko.
Áno, máme dom v Záhrebe. Ten „luxusný“, ktorý nám niektorí tak veľmi závidia, stojí – podržte sa – na autovrakovisku. S výhľadom na hrdzavé karosérie a narušenou statikou po zemetrasení. Presne ten typ bývania, ktorý si každý predstavuje, keď sníva o „luxuse“.
Ale pre nás nie je dôležité, ako dom vyzerá zvonku. Pre nás je dôležitý domov.
Miesto, kde je rodina, pokoj, láska a normálny život – s problémami, povinnosťami aj účtami.
A teraz tá najväčšia zábava – dom na mori.
Podľa niektorých tam celé leto nič nerobím. Len si močím dámsky kosoštvorec v mori*. Áno, aj takéto správy mi reálne chodia. Vraj tam len tak sedím a peniaze mi samy kotúľajú do vrecka.
Jasné. Veď ubytovanie hostí, starostlivosť o dom, upratovanie, riešenie požiadaviek, technické opravy, organizácia a stovky drobností – to všetko určite zvládne víla z olivovníka za plotom.
Dom bez účtov? Iba v hlavách tých, čo nikdy nič nevlastnili.
Podľa niektorých neplatíme ani účty. Nemáme elektrinu, vodu, poplatky, dane, odvody – nič. Zrejme žijeme v paralelnom vesmíre, kde domy fungujú na dobré úmysly a poplatky odnáša vietor.
Áno, máme viac ako jeden dom. Ale nie, nezdedili sme ich, neukradli, nikto nám ich nedal. Vybudovali sme si ich sami. Rokmi práce, odriekania, plánovania.
Bez dovoleniek. Bez víkendov. Bez výhovoriek.
Nie, nechodím na dovolenky – ani v lete, keď ste vy pri bazénoch či pri mori u nás v Chorvátsku. Ani v zime, ani na jeseň. Keď ste vy na oddychu, ja tam makám.
Pohľad z terasy neukazuje cestu, len výsledok.
Ak niekto vidí len fotku z terasy, nie je to môj problém.
To, že niekto závidí výsledok bez toho, aby videl cestu, ktorá k nemu viedla, nie je moja zodpovednosť.
Tak si pokojne ďalej myslite, že len sedím, nič nerobím a peniaze mi padajú z neba.
Niekedy to tak pôsobí tým, ktorí nikdy nič nevybudovali – a tak namiesto práce radšej porovnávajú, zľahčujú a ohovárajú.
A ja? Ja si zatiaľ robím svoje.
Platim účty. Podávam daňové priznania. Riešim opravy. Potím sa v lete pri robote.
A keď mi ostane chvíľka, dám si aj tú kávu pri mori.
Bez výčitiek.
Lebo áno – aj to si môžem dovoliť.
A nie – nemusím sa za to nikomu ospravedlňovať.
Komentáre
Zverejnenie komentára