Memoáre z detstva
Moje malé memoáre na detstvo: Príbehy na pokračovanie Proste – môj brat ma miloval. Po svojom. Bol starší o sedem rokov. Sedem rokov mal rodičov len pre seba. A potom som prišla ja. Zrazu sa musel deliť. O hračky, o čokoládu, o lízatko, o cukríky – a hlavne o pozornosť. Prvá vec, ktorú mi urobil, som ešte nemohla chápať. Mala som dva mesiace, spala som v kočíku v obývačke. Taký ten starý, ťažký, s dobrým pérovaním, Liberty alebo Stegner. Mama ma chcela mať na očiach. Lenže brat priletel do izby, rozbehol sa a skočil na kočík. Kočík pružil ako trampolína a ja – zabalená v zavinovačke – som vyletela a skončila pod fotelkou. Tvárou dole. Brat sa samozrejme nepriznal. Stiahol sa a skryl pod posteľ. Mama prišla ku kočíku a ja nikde. Mysleli si, že som mŕtva. Ale prežilo sa to. Jemu to prešlo. Vždy mu to prešlo. Ďalšia epizóda bola o pár mesiacov neskôr. Bol november, mala som deväť mesiacov. Mama ma nabalila do fusaku, pripla na krásne veľké drevené sane s operadlom a brat dostal za ...
