ZO ŽIVOTA V CHORVÁTSKU

 

Harpagon – Bodul

Boduli, Čobani, Šiptari …alebo..nie všetko čo sa naučíte, môžete aj používať

Miestni občania radi vymýšľajú prezývky pre individuálne osoby, regióny aj pre celé národy. Často sa medzi nimi skrývajú posmešky, ktoré by ste človeku do tváre povedať nechceli. Nechorvát len ťažko rozpozná, kedy sa jedná o taký prípad. Mierne mätúci je napr. výraz Čoban – kým na mori sa používa ako ctihodné oslovenie človeka, ktorý sa profesionálne baví chovom oviec, v Zágrebe toto slovo pomenúva prisťahovalca z dalmatínskeho vidieka… a nie práve v úctivom kontexte.

Jedným z nelichotivých pomenovaní je aj Bodul – znamená to extrémne lakomý, šporovlivý, večne bedákajúci a nepríjemný človek pôvodom z dalmatínskych ostrovov. Najväčší Boduli vraj žijú na Hvare, Brači a Pagu. Môj svokor, čoby rodený Bodul, však potvrdzuje, že sa jedná čisto o predsudky a zlomyseľnosť ľudovej slovenosti. 

V každom chorvátskom mestečku si chodia ľudia kupovať bureky a fajné koláčiky k „Šiptárovi“. Priemerný Slovák o takomto národe nikdy nepočul a spája si to s nejakým potulným etnikom ako napr. Valasi…Sem-tam začujete niečo v duchu – šiptár z Macedónska, šiptár zo Srbska, šiptár z Čiernej Hory…Napadlo by vás, že sa jedna o Albáncov? …No, tak mňa to nenapadlo. A tak sa jedného dňa stalo, že prišla prostoreká zvedavá Slovenka do pekárne a nemiestne vyzvedala: „Pani, vraj ste Šiptárka? Hovoria, že vás je všade plno. Jedná sa o nejakú príbuznú vetvu Cigánov? O.o“ …oh… Našťastie „rusko-ukrajinský“ prízvuk a nasprostastý výraz tváre pani presvedčil, že pred ňou nestojí provokatér, ale len osoba dezorientovaná z nového priestoru. A tak som dostala výklad o histórií a význame nelichotivého slova šiptár… našťastie.. lebo som ľahko mohla aj po papuli schytať 

Aj v osobnom rozhovore sa treba vyvarovať čudne znejúcich slov. Napr. všetci na Krku poznajú svokrovho bratranca pod menom „Furbo“. Je to prezývka, ktorá sa vyslovuje, len keď pán nie je na blízku a voľne by sa dala preložiť ako – Muž, ktorý podľa svojich rečí obšťastnil mnoho dám, ale v skutočnosti mu to dovolila najviac jedna  Avšak cudzokrajná nevesta má niekedy dlhé vedenie a preto si vždy myslela, že sa jedná o krstné meno. Pravda vyšla najavo náhodou – totiž raz tento ujko hľadal u nás svokra a ja som na celú hubu zakričala: „Toniii, Furbo prišiel, hľadá tvojho tatu…“  Výraz dotyčného dedka stál za tú hanbu.. A svokor aj Tomica mu museli vysvetľovať, ako som k tomuto pomenovaniu prišla 
Rada: používajte vždy len oficiálne názvy a mená, vyhnete sa tak trápnym situáciám