ZO ŽIVOTA V CHORVÁTSKU

 Dragica u gostima 



Keď bolo občerstvenie hotové, v obývačke som prestrela najzánovnejší obrus 😀, vytiahla slávnostný set, zapálila vonnú sviečku a čakali sme. Na chrbte ma škrabkalo sťahovacie tielko, no vrag zavelil „obliecť sa čo najreprezentatívnejšie“, tak sa šunky museli potlačiť. Presne na obed párik zvonil pri dverách. Svokrík tam stál vystretý, sťaby zhltol pravítko a sladučkým hláskom nám predstavoval svoju vyvolenú. Pani, vkusne navoňaná, pekne namaľovaná a s očividne drahými šperkami, ma chytila za ramená a pobozkala na každé líce, ako dobré balkánske obyčaje kážu. Mala nefejkový kostým z fajnového materiálu a mňa chytilo podozrenie, že čaro, ktoré na nej vrag vidí, spočíva v jej peňaženke. Musela som sa usmiať, keď som si spomenula na jeho výhražné „…Boh vás zavaruj sa prerieknuť a povedať jej Broskyňa!“

Po krátkom uvítaní poprosila Tomicu, či by ju nemohol previesť našim príbytkom. A vtedy prišiel „jeho“ veľký okamih. Oteplúch na pánske prirodzenie, dávnejšie na jednom webe vydražený a nikdy nepoužitý, sa nám mesiace povaľoval po byte a čakal na svoj čas. Keď som nakazovala Tonimu, aby ho odložil z radiátora v chodbe, ani vo sne by mi nenapadlo, že ho uviaže pod čajovú poličku v kuchyni 😀 A tento detail, pri všetkom tom upratovaní, úplne unikol mojej pozornosti. Dragicinej nie 😀 Visiaca rekvizita vyvolala záujem okamžite. „Oh, aká zvláštna rukavička“ 😀 😀 😀 „Viete, to je vlastne chňapka…“ (na veľmi dlhé tenké prsty a guľatý palec 😀). S trápnym pocitom som pratala hostí do obývačky 😀.
Vrag sa slávnostne prežehnal a pustili sme sa do polievky. Hoci by zvyčajne jeho decibely mľaskania mohli konkurovať koncertu metalovej kapely, teraz jedol ako pravý gentleman. Broskynka všetko chválila, no najviac bola unesená z koláčov. „Ste znamenitá pekárka!“ Ech, no ďakujem. Zapáčili sa jej aj malé oranžové šáločky z pravého porcelánu. Dostala som ich už dávno, no keďže som ich vyťahovala z krabičky raz za uhorský rok, stále žiarili novotou. „Náááádhernýýý porcelán, pani domáca, veľmi vkusný. Určite vás stál majetok?“ Netuším, bol to svadobný dar.“ Toni, ktorý bol dovtedy väčšinou ticho, ma zaskočil otázkou: „Vážne, nepamätám si, kto nám ich priniesol?“ „Vieš, to som dostala ešte k prvému sobášu…“ (Keby mohol svokor pohľadom vraždiť, moje bezduché telo by sa v tom okamihu sklátilo ako po Avada Kedavre 😀).

Po kávičke a ďalšom chválení mojich pekárskych zručností si pani Dragica zatúžila pozrieť s nami nejaké domáce video, najlepšie zo svadby, tej najnovšej (ako nezabudla podotknúť 😀). Nech vraj vidí, ako vie Ivo tancovať. Žiaľ, takýto kúsok nevlastníme. „A prečo???“ Po pravde, prvý raz som mala, no videli sme ho všeho-všudy dvakrát a odvtedy zapadalo prachom. Keď som teda organizovala nevestovské repete, vyhodnotila som kameramana ako zbytočnosť. Nechcela som však týmto vysvetlením dráždiť v svokrovi driemajúceho Voldemorta, tak som len sucho skonštatovala, že ani sama neviem 😀
„Vzhliadnime aspoň spoločne nejaký filmík, určite niečo máte prichystané…“ „Vlastne, manžel má v počítači jeden „ vianočný“ dokument, ktorý sme si ešte nepozreli. Barba vyberal.“ 😀 Vrag sa začal afektovane smiať: „Joooj, nevestička moja. Pozri drahá, aká je vtipná, hahaha. To je celá ona, vždy ma tak zábavne podpichuje, hahaha … ha… ha“ 😀 Ani Broskynka (tak ako ja pred pár dňami), nechcela vidieť popravu Ceausescovcov. Jej však vrag nepovedal, že kazí pospolitosť. „Ja sa na smrť nerada pozerám. Ešte som mladá na také veci. Ale počula som, že viete pútavo rozprávať zaujímavosti z dejín. Tak nás môžete zabaviť anekdotou z ich života.“ ….. („A nechceli by ste radšej počuť o záchodových zvyklostiach Henricha VIII?“ – TONI! Nevesta, hovor. ) „ Eeee…čo ja viem… Oh, jedna vhodná pikoška mi napadá.“

Začala som: „Medzi vysokými štátnikmi a komunistickými pohlavármi bola veľmi obľúbená zábava lov na divokú zver. Nicolae, akokoľvek sa snažil, nikdy nič netrafil. Ani približne. Viete, občas majú ľudia na niečo prirodzený antitalent. Aby však „každá návšteva nevedela, že má obe ruky ľavé“, istý poradca ho nahovoril, nech si zaplatí profesionálnych lovcov, ktorí budú zabíjať zvieratá za neho a podhadzovať ich tým smerom, na ktorý vystrelil. A fungovalo to. Všetci vždy híkali, aké parádne kusy ukoristil a odchádzali ohromení loveckým umením hostiteľa. Nicolajovi zostali trofeje, ostatným dobrý pocit a nikoho nezaujímalo, že to bol len kvalitne organizovaný cirkus.“
Vrag sa nepokojne zamrvil na stoličke a Broskynka sa pohoršila: „Oh, ale to je hrozné! Kto už sa len môže uchýliť k takýmto prízemným podvodom? Neuveriteľné, že ľudia sú schopní chváliť sa cudzím perím aby vyzerali lepšie.“ „Veru, pani Dragica, čistá pravda. Odsúdeniahodné. Ale to sú vám tie staré komunistické praktiky. Barba, dáte si ešte koláčik?“ 😀 (V tej chvíli ma zasiahla Avada Kedavra druhý raz 😀)


Barba si nedal, no Broskyňa zhltla aj posledný kúsok a zase začala básniť: „Vynikajúci, lahodný dezert. Priam sa roztápa na jazyku. Nože mi prezraďte tajomstvo vášho excelentného krému!“ „Žiaľ, túto žiadosť Vám nemôžem vyplniť, jedná sa o prísne stráženú rodinnú receptúru“ 😀. Starému skoro vyprskol čaj a Toni sa ponáhľal zachraňovať situáciu. „Tata, a čo keby si nám porozprával tú megazaujímavú príhodu ako si vyrobil prvý polystyrén?“ „Keď tak naliehaš, synku…“ 😀 (Bože zas!) Silou mocou som sa prinútila znudene nepovzdychávať a zahrialo ma pri srdci, keď som si všimla, že aj Dragicin pohľad je nejaký sklenený a príliš dlho upretý na jedno miesto.

Návšteva konečne skončila. Vragova priateľka ešte pri dverách drankala recept, ktorý som jej ani pri najlepšej vôli nemohla dať. 😀 „Ach, vy tajnostkárka! No nevadí, na Pagu mi ešte taký upečiete.“ Pomyslela som si: To ťažko moja, táto cukráreň je len v Zágrebe. A povedala som: „Ale samozrejme, hocikedy, hocikedy!“ 😀
Zavreli sme dvere, Tomi sa ku mne otočí a hovorí: „Rodinná receptúra, hmmm?“
„No a? Šak som nepovedala, ktorej rodiny“ 😀.
“ V podstate máš pravdu, niekto nevie strieľať, niekto piecť, niekto čosi iného. Ale čo na tom záleží? Dôležité je zanechať zidealizovaný obraz dokonalých ľudí.“ 😀

Táto myšlienka presne zhrnula celý dnešný deň. Takže k nej už nič nedodávam, nech žiari na konci tohto textu o pokrytectve a pretvárke, ktorá ale splnila svoj účel 😀. Broskynka odišla spokojná, vrag tiež a manžel vyfasoval umývať riady, lebo z hereckého výkonu som strhaná a unavená 😀

Toľko zatiaľ pred sviatky drahý moji zvedavci a po sviatkoch ideme opäť na tému klebety a intrigy

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

manuál ako zistím, že ide o podvodníka .. pri ponuke ubytovania

Chorvátsko mení spôsob výberu mýta: Pozrite sa, kedy sa spustí nový systém a čo sa ešte zmení

aby bola dovolenka na ostrove VIR plná zážitkov