Malý príbeh na víkend

 Keď som začala chodiť do chorvatska ako turista vedela som povedať maximálne dobar dan, hvala, doviđenja, molim vas.

Väčšinou som sa pohybovala v dolnej časti Dalmácii, kde som sa viac zdokonalila v hovorovom jazyku chorvátskom. Teda logicky ma starý ujovia a tety rozprávajúc na plaži naučili "što", no keď som spoznala toho môjho Belmonda rodeného purgera (obyvateľ hlavného mesta nárečovým slengom) tak som što vymenila za kaj. To bolo srandy vám poviem.. ak to porovnám naša Emka vie lepšie chorvátsky ako ja.. Okolie manžela, jeho priatelia boli na začiatku dosť zmätený, keďže prízvuk bol všelijaký, používala som što a mysleli, že som nejaká miešaná dalmatinka a keď som sa prepla na kaj reakcie okolia boli skvelé.. 😉 Typu "jej ona začala kajkať". A teda tu je trošku histórie jazyku chorvátskeho kde je gramatika slovosled úplne odlišná od nášho jazyka slovenského. Jednu časť gramatiky mám veľmi rada a to je to, že sa všade píše mäkké i.. no nie je to krásne.. Ribi, riža.. 😉 😉
A tu je službena história vývoja jazyku v Chorvátsku. 😉                                           
Hlavné chorvátske nárečia sa tradične delia do troch skupín podľa týchto znakov:
podľa opytovacieho zámena „čo“, ktoré znie buď šta (što), kaj alebo ča. Podľa toho sa rozlišuje nárečie štokavské, kajkavské a čakavské. Dubrovačké štokavské nárečie i zapadné novoštokavské narečie je základom chorvátské spisovné formy.
podľa hlásky, ktorá vystriedala v historickom vývoji staré slovanské jať: e, je alebo ije, prípadne i. Tento znak je vodidlom pre označenie nárečí ekavského, jekavského prípadne ijekavského a ikavského.

Štokavské nárečie
Štokavské nárečie je dominantné v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a Srbsku.

Kajkavské nárečie
Kajkavské nárečie je rozšírené v severnom Chorvátsku. Slovu „čo“ zodpovedá „kaj“. Je charakteristické veľkou podobnosťou so západnými nárečiami slovinčiny, avšak nemá dvojné číslo. Zvuku „jať“ zodpovedá „e“.

Čakavské nárečie
Čakavské nárečie je rozšírené v západnom Chorvátsku, hlavne na Istrii, Kvarnere a Dalmácii. Slovu „čo“ zodpovedá „ča“. Toto nárečie obsahuje početné výpožičky z taliančiny. Rovnako ako v prípade štokavského nárečia, na základe hlásky jať sa rozlišuje ikavský, ekavský a jekavský variant. Nevšedným rysom čakavského dialektu je jeho archaický prízvuk – spomedzi všetkým slovanských jazykov sa voľný, pohyblivý a melodický prízvuk v čakavskej chorvátčine najviac približuje prízvuku praslovančiny. Napríklad:

Pôvod  ekavsky   ikavsky    ijekavsky
vrěme  vreme  vrime  vrijeme
lěp lep lip lijep
devojka  divojka djevojka
věran  veran  viran vjeran
trěbati  trebati  tribati  trebati
grějati  grejati  grijati  grijati